Janov hrad

Janohrad, alebo tiež Janův hrad je romantická napodobenina zrúcaniny starého hradu. Stojí na okraji Lednicko-Valtického areálu, z troch strán obtekaný riekou Dyjí. Je jedinečný svojou veľkosťou a svojim praktickým využívaním. Je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Stavbu naprojektoval Joseph Hardmuth a v roku 1801 s jej realizáciou začal Alois I. Jozef Lichtenštajnský. V podmáčanom teréne s vysokým stavom spodných vôd bolo treba najprv do zeme zatĺcť dubové pilóty, na ktorých bol vytvorený dubový rošt a až na ňom sa staval samotný hrad. Stavbu dokončil v roku 1808 Aloisov brat Jan I. Jozef Lichtenštajnský, keďže Alois I. medzitým zomrel. Janohrad mal byť pôvodne oveľa veľkolepejší, avšak v období romantizmu bolo módou stavať tzv. umelé zrúcaniny, a tak bol pôvodný projekt na žiadosť kniežaťa zredukovaný.

Hrad pôvodne slúžil ako lovecký zámoček; zhromažďovalo sa tu panstvo pred poľovačkou a po poľovačke sa tu usporadúvali hostiny a vyhlasoval sa kráľ honu. Janohrad bol tiež obydlím kniežacieho hájnika. Zámok na konci druhej svetovej vojny vyhorel a jeho rekonštrukcia prebiehala v rokoch 1957 až 1964.

Stavbu Janohradu tvoria štyri rožné veže, každá s iným pôdorysom. Tie sú z troch strán spojené iba obvodovými múrmi. Poslednú, štvrtú stranu nádvoria uzatvára vlastný zámoček. Na prvom poschodí sa nachádza Rytiersky salón, kde sa konali hostiny. Menšie, dámske, salónky sú umiestnené vo vežiach. Ochodzi sa pôvodne nachádzali vo všetkých troch poschodiach hradu, dnes sú už iba na prvom podlaží. Veža na južnej strane má aj druhé poschodie s balkónom. Tretie poschodie potom tvorí vyhliadka. Dve samostatné veže, severná a východná slúžili ako koniareň a psinec. Na prvých poschodiach sa nachádzali salóny pre tých, ktorí sa počas hostín unavili a potrebovali odpočinok.

Janohrad je prístupný verejnosti, za poplatok sa tu konajú prehliadky. V dnešnej dobe sa na hrade konajú aj svadby. Každoročne Janohrad hostí Country festival. Nádvorie je využívané na rôzne historické slávnosti a hostiny.