Berlín
Nemecko - Berlín - fotogaléria, obrázky a informácie o Berlín - 1/4
Berlín - Obrázky
Berlín
Berlín je hlavným mestom Nemecka a tiež jedným z nemeckých štátov a najväčším mestom v krajine (aj počtom obyvateľov aj rozlohou). Leží vo východnej časti krajiny, asi 70 kilometrov od Poľských hraníc na rieke Spree. Je jedným z najvplyvnejších miest v rámci Európskej politiky, kultúry a vedy. Je domovom niekoľkých svetovo známych a prominentných univerzít, výskumných fakúlt a múzeí.
Rozloha Berlína je 891,82 štvorcových kilometrov. Je tak veľké, že keby sme spojili Mníchov, Stuttgart a Frankfurt nad Mohanom, tak by zabrali rovnakú plochu na akej sa rozprestiera Berlín. Mesto je úžasnou konglomeráciou a má kozmopolitný charakter. Obvody, prímestské časti a centrá majú každé iný charakter. Počas návštevy Berlína určite zažijete pulzujúci život na rušných bulvároch, v umeleckých galériách a na blších trhoch, poprípade navštívite jeden z 300 berlínskych klubov či 7 000 barov a reštaurácii. Je to mesto festivalov, nočného života, súčasnej architektúry a avantgardného umenia.
V novembri 2005 bol počet obyvateľov 3 396 990. Je druhým najľudnatejším mestom v Európskej únii. Hustota zaľudnenia berlínskeho regiónu je 3 812 obyvateľov na kilometer štvorcový. Žijú tu ľudia z viac ako 185 krajín. Najpočetnejšie skupiny tvoria Turci, Poliaci, obyvatelia Srbska a Čiernej Hory, Rusi, Taliani a Američania.
Z histórie Berlína je najznámejším obdobím, a tiež obdobím, ktoré najviac ovplyvnilo Berlín, obdobie po druhej svetovej vojne – Studená vojna. Berlín sa stal jej centrom. Víťazné veľmoci rozdelili Nemecko po vojne na štyri zóny a hlavné mesto stihol rovnaký osud. Každá z víťazných krajín (Veľká Británia, Francúzsko, USA a ZSSR) kontrolovali jednu časť krajiny a Berlína. Západné spojenecké sily sformovali Západný Berlín, Sovietsky zväz Východný Berlín. Rastúce politické nezhody viedli k Berlínskej blokáde (hospodárska blokáda Západného Berlína, ktorá trvala od 24. júna 1948 do 11. mája 1949, kedy muselo byť jedlo a všetko ostatné dovážané letecky, pretože Sovietsky zväz odrezal cestu do Západného Berlína). Napätie medzi oboma stranami viedlo k stavbe Berlínskeho múru medzi Východným a Západným Nemeckom 13. augusta 1961. Prechodnou hranicou sa 27. októbra 1961 stalo miesto nazývané Checkpoint Charlie. Belín bol znovu zjednotený 3. októbra 1990 a múr bol zničený obyvateľmi. V meste sa ešte aj dnes nachádzajú časti tohto múru.
Berlín sa stal nezávislým štátom, ako jedno z troch nemeckých miest (tiež Hamburg a Brémy). Je rozdelený na 12 samosprávnych častí v nemčine nazývaných Bezirke, ktoré vznikli kombináciou predchádzajúcich 23 častí, s platnosťou od 1. januára 2001. Na čele mesta stojí starosta (Regierender Bürgermeister), ktorý je zároveň na čele spolkovej krajiny. Berlín je sídlom federálnej vlády a tiež križovatkou národnej, regionálnej a lokálnej politiky.
K najznámejším monumentom v meste patrí Brandenburská Brána, Víťazný Stĺp, Zámok Charlottenburg, Nemecký Parlament alebo Pamätník obetiam Holokaustu.
Rozloha Berlína je 891,82 štvorcových kilometrov. Je tak veľké, že keby sme spojili Mníchov, Stuttgart a Frankfurt nad Mohanom, tak by zabrali rovnakú plochu na akej sa rozprestiera Berlín. Mesto je úžasnou konglomeráciou a má kozmopolitný charakter. Obvody, prímestské časti a centrá majú každé iný charakter. Počas návštevy Berlína určite zažijete pulzujúci život na rušných bulvároch, v umeleckých galériách a na blších trhoch, poprípade navštívite jeden z 300 berlínskych klubov či 7 000 barov a reštaurácii. Je to mesto festivalov, nočného života, súčasnej architektúry a avantgardného umenia.
V novembri 2005 bol počet obyvateľov 3 396 990. Je druhým najľudnatejším mestom v Európskej únii. Hustota zaľudnenia berlínskeho regiónu je 3 812 obyvateľov na kilometer štvorcový. Žijú tu ľudia z viac ako 185 krajín. Najpočetnejšie skupiny tvoria Turci, Poliaci, obyvatelia Srbska a Čiernej Hory, Rusi, Taliani a Američania.
Z histórie Berlína je najznámejším obdobím, a tiež obdobím, ktoré najviac ovplyvnilo Berlín, obdobie po druhej svetovej vojne – Studená vojna. Berlín sa stal jej centrom. Víťazné veľmoci rozdelili Nemecko po vojne na štyri zóny a hlavné mesto stihol rovnaký osud. Každá z víťazných krajín (Veľká Británia, Francúzsko, USA a ZSSR) kontrolovali jednu časť krajiny a Berlína. Západné spojenecké sily sformovali Západný Berlín, Sovietsky zväz Východný Berlín. Rastúce politické nezhody viedli k Berlínskej blokáde (hospodárska blokáda Západného Berlína, ktorá trvala od 24. júna 1948 do 11. mája 1949, kedy muselo byť jedlo a všetko ostatné dovážané letecky, pretože Sovietsky zväz odrezal cestu do Západného Berlína). Napätie medzi oboma stranami viedlo k stavbe Berlínskeho múru medzi Východným a Západným Nemeckom 13. augusta 1961. Prechodnou hranicou sa 27. októbra 1961 stalo miesto nazývané Checkpoint Charlie. Belín bol znovu zjednotený 3. októbra 1990 a múr bol zničený obyvateľmi. V meste sa ešte aj dnes nachádzajú časti tohto múru.
Berlín sa stal nezávislým štátom, ako jedno z troch nemeckých miest (tiež Hamburg a Brémy). Je rozdelený na 12 samosprávnych častí v nemčine nazývaných Bezirke, ktoré vznikli kombináciou predchádzajúcich 23 častí, s platnosťou od 1. januára 2001. Na čele mesta stojí starosta (Regierender Bürgermeister), ktorý je zároveň na čele spolkovej krajiny. Berlín je sídlom federálnej vlády a tiež križovatkou národnej, regionálnej a lokálnej politiky.
K najznámejším monumentom v meste patrí Brandenburská Brána, Víťazný Stĺp, Zámok Charlottenburg, Nemecký Parlament alebo Pamätník obetiam Holokaustu.