Bohinj

Bohinj je alpské údolie a tiež obec v severozápadnej časti Slovinska. Je to jedno z najkrajších miest v srdci Juliánskych Álp a v Triglavskom národnom parku. Oblasť je známa svojím jazerom ľadovcového pôvodu. Údolie je asi 20 km dlhé a 5 km široké a meno dostalo po rieke Sava Bohinjka.

Na južnej strane uzatvára údolie Nižné bohinjské pohorie, ktoré sa týči do výšky 2 000 metrov. Na severnej strane je Triglavské pohorie s vrchom Triglav, slovinským najvyšším vrchom. Bohinj sa delí na vrchnú a spodnú časť údolia. V údolí leží 24 dediniek.

Obec Bohinj má rozlohu 333,7 štvorcových kilometrov a počet obyvateľov je niečo nad 5 200 ľudí s hustotou zaľudnenia 15,8 obyvateľov na kilometrov štvorcových. Leží v nadmorskej výške 523 metrov. Podnebie je zdravé s priemernou letnou teplotou 23°C a zimnou teplotou 1°C.

Oblasť navštevujú turisti počas celého roka. Jazero Bohinj je ideálne pre plavcov a rieka Sava Bohinjka je obľúbená u kajakárov a rybárov. V zime sa údolie stáva centrom zimných športov. Sú tu zjazdovky Vogel, Kobla a Karavec. Pohoria priťahujú lezcov a jazero korčuliarov. Bohinj je ideálnym začínajúcim bodom pre dennú turistiku, prechádzky, cyklo túry a vysokohorské a horolezecké túry.

K oblasti Bohinj sa viaže viacero legiend a mýtov. Väčšina z nich je humorná. Mýtus o pôvode Bohinj hovorí, že keď Boh rozdával ľuďom zem, na jednu malú skupinku ľudí zabudol. Keďže to boli skromní ľudia, zľutoval sa nad nimi a daroval im tú najkrajšiu zem na svete, ktorú si rezervoval pre seba. Volá sa Bohinj, čo je odvodené od slova Boh.