Cestiova pyramída

Cestiova pyramída je starovekou pyramídou v Ríme nachádzajúcou sa neďaleko Porata San Paolo a Protestantského cintorína. Pôvodne bolo podobných pyramíd v Ríme viac, avšak táto sa ako jediná zachovala. Neskôr sa stala súčasťou mestského opevnenia a aj preto je jednou z najlepšie zachovaných starovekých pamiatok v Ríme.

Cestiova pyramída bola postavená za vlády Augusta pravdepodobne medzi rokmi 18 a 12 pnl. ako hrobka Gaia Cestia Epula. Pripomína pyramídy v Nubii, hlavne v kráľovstve Meroë. Je pomerne strmá, strmšia ako egyptské pyramídy, má štvorcovú základňu (22 metrov) a je 27 metrov vysoká. Stojí na travertínových základoch a stavba samotná je vytvorená z betónu tehlového tvaru s kúskami mramoru. Vnútri v pyramíde je komora sudovitého tvaru (5,95 metrov dlhá, 4,10 metra široká a 4,80 metrov vysoká). V roku 1660 tu boli na stenách objavené maľby, ktoré zaznamenal Pietro Santi Bartoli. Dnes z nich zostali už len obrysy. Avšak nič iné nebolo vtedy v hrobke nájdené, čo je pravdepodobne následkom antického plienenia. Hrobka nie je prístupná verejnosti, pretože hneď po jej postavení, bola zapečatená. Na stenách pyramídy je niekoľko nápisov.

Pôvodne stála pyramída mimo mesta, ale ako mesto rástlo, stala sa jeho súčasťou. Spočiatku bola obklopená sochami, stĺpmi a inými hrobkami (dokazujú to vykopávky z 1660 roku). Počas stavby Aurelianskych hradieb, medzi rokmi 271 až 275, sa stala pyramída ich súčasťou ako trojuholníková bašta. V stredoveku bola niekedy Cstiova pyramída mylne označovaná za Meta Remi (Rémova hrobka), a to napriek nápisu o tom, že ide o Cestiovu pyramídu. Pyramída v Borgo (veľmi podobná tejto) bola nazývaná Meta Romuli (Romulova hrobka).