Cestiova pyramída a Porta San Paolo

Cestiova pyramída je starovekou pyramídou v Ríme nachádzajúcou sa neďaleko Porata San Paolo a Protestantského cintorína. Pôvodne bolo podobných pyramíd v Ríme viac, avšak táto sa ako jediná zachovala. Neskôr sa stala súčasťou mestského opevnenia a aj preto je jednou z najlepšie zachovaných starovekých pamiatok v Ríme.

Cestiova pyramída bola postavená za vlády Augusta pravdepodobne medzi rokmi 18 a 12 pnl. ako hrobka Gaia Cestia Epula. Pripomína pyramídy v Nubii, hlavne v kráľovstve Meroë. Je pomerne strmá, strmšia ako egyptské pyramídy, má štvorcovú základňu (22 metrov) a je 27 metrov vysoká. Stojí na travertínových základoch a stavba samotná je vytvorená z betónu tehlového tvaru s kúskami mramoru. Vnútri v pyramíde je komora sudovitého tvaru (5,95 metrov dlhá, 4,10 metra široká a 4,80 metrov vysoká). V roku 1660 tu boli na stenách objavené maľby, ktoré zaznamenal Pietro Santi Bartoli. Dnes z nich zostali už len obrysy. Avšak nič iné nebolo vtedy v hrobke nájdené, čo je pravdepodobne následkom antického plienenia. Hrobka nie je prístupná verejnosti, pretože hneď po jej postavení, bola zapečatená. Na stenách pyramídy je niekoľko nápisov.

Pôvodne stála pyramída mimo mesta, ale ako mesto rástlo, stala sa jeho súčasťou. Spočiatku bola obklopená sochami, stĺpmi a inými hrobkami (dokazujú to vykopávky z 1660 roku). Počas stavby Aurelianskych hradieb, medzi rokmi 271 až 275, sa stala pyramída ich súčasťou ako trojuholníková bašta. V stredoveku bola niekedy Cstiova pyramída mylne označovaná za Meta Remi (Rémova hrobka), a to napriek nápisu o tom, že ide o Cestiovu pyramídu. Pyramída v Borgo (veľmi podobná tejto) bola nazývaná Meta Romuli (Romulova hrobka).

Porta San Paolo je jedna z južných brán v starovekom opevnení Ríma, v Aureliánskych hradbách, z tretieho storočia (hradby boli postavené za rímskeho panovníka Aureliána v rokoch 270 až 273 na ochranu Ríma, hlavného mesta Rímskej ríše pred barbarskými útokmi). Brána sa od hradieb oddelila a vyzerá ako hrad s dvoma cylindrickými vežami a dvojitým vchodom. Preto je niekedy nazývaná aj „Castelletto“. Dva východy boli strážené dvoma samostatne sa otvárajúcimi bránami, ktoré dal postaviť Belisarius (530 – 540).

Bránu Porta San Paolo dal postaviť Maxentius v 4. storočí a veže dal zdvihnúť Honorius. Pôvodne sa brána volala Porta Ostiensis, pretože viedla na cestu k prístavisku Ostial (asi 16 kilometrov vzdialenému). Neskôr sa pomenovanie zmenilo na Porta San Paolo, pretože brána viedla k Bazilike Sv. Pavla mimo hradieb.

Porta San Paolo sa nachádza neďaleko Cestiovej pyramídy (pyramída postavená v egyptskom štýle) a Protestantského cintorína, na ktorom je pochovaných mnoho slávnych ľudí. Vnútri v bráne je dnes umiestnené Ostienske múzeum.