Škola skúšania

Hlavnou úlohou Školy skúšania Oxfordskej univerzity je organizácia a administratíva univerzitných skúšok. Veľa záverečných, ale aj iných skúšok sa koná práve tu. Budova tiež zabezpečuje prednášky a je miestom, kde sa konajú rôzne konferencie hlavne mimo školského roka. Je to jedna z najväčších budov Univerzity. Nachádza sa na High Street (Hlavnej ulici), s vchodmi jednak odtiaľto, jednak z Ulice Merton.

Škola skúšania (známa tiež aj ako „Škola“) bola navrhnutá Sirom Thomasom Jacksonom Bartom ako univerzitné centrum pre skúšanie. Budova sa považuje za jeho vrcholné dielo. Bola postavená v rokoch 1876 až 1881 a otvorená v roku 1882.

Jackson veril, že architekt je aj umelcom a navrhol a vyzdobil budovu s úctou a láskou k minulosti, ktoré sa prejavujú najmä v použití materiálov zo starých budov. K pozoruhodným prvkom v Škole skúšania patrí mramorová vložka na Západnom schodisku, ktorú priviezol Jackson z Ríma, Wrenova kazateľnica z Divinity (Božskej) školy, ktorú premenil na kreslo hlavného skúšajúceho v Južnej škole, trón skúšajúceho v Severnej škole je z pôvodného kresla rektora v Starej škole a postavičky z Ezopových bájok v mramore na podlahe Great Hall (Veľkej sály).

Počas školského roka sa tu konajú prednášky i skúšky. Pri skúškach musia byť študenti oblečení v tradičnom bielo-čierny úbore (sub-fusc clothing). Počas roka sa tu konajú rôzne druhy skúšok – bakalárske, magisterské aj doktorandské.

V Škole skúšania sa často organizujú aj rôzne konferencie. Na tento účel sú určené tri miestnosti: Južná škola písania, Severná škola písania a Východná škola písania. 1. mája 1883 bola Škola skúšania inaugurovaná veľkolepým koncertom v Južnej škole za prítomnosti Princa z Walesu.

Počas oboch svetových vojen slúžila Škola skúšania ako vojenská nemocnica.