Bodlejská knižnica

Bodlejská knižnica je jednou z najstarších v Európe. Je hlavnou výskumnou knižnicou Oxfordskej univerzity. Je to druhá najväčšia knižnica vo Veľkej Británii (po Britskej knižnici), ktorá obsahuje okolo 8 miliónov kníh. Tie sú uložené na 117 míľach políc.

Korene Bodlejskej knižnice spadajú do roku 1602, kedy Thomas Bodley daroval množstvo kníh a znovu tak oživil Knižnicu vojvodu Humfreyho. V roku 1610 sa Bodley dohodol s vydavateľskou spoločnosťou Stationers, že kópia každej publikovanej knihy bude knižnici poskytnutá. Knižnica rástla tak rýchlo, že onedlho boli potrebné nové budovy na jej zastrešenie. V rokoch 1613 až 1619 bola vybudovaná nová časť, dnes známa ako Stará knižnica (na obrázku). Je známa aj svojou Vežou piatich príkazov (každý z jej stĺpov bol postavený v jednom z klasických architektonických štýlov: dórsky, tuskánsky, iónsky, korintský a zmiešaný). Jej miestnosti pôvodne slúžili ako učebne. Na dverách na nádvorí sú ešte stále latinské nápisy s názvami jednotlivých učební. Neskôr priestor zabrala knižnica.

V roku 1860 prevzala knižnica aj budovu Radcliffe Camera. Do roku 1920 sa knižnica znovu rozšírila a tak sa o 17 rokov neskôr začala stavba Novej knižnice, oproti budove Clarendon na Hlavnej ulici. V roku 1975 sa aj táto stala súčasťou knižnice.

Stará bodlejská knižnica je hlavným centrom pre stredovek, renesanciu, rano moderné a moderné obdobie. Nachádzajú sa tu katalógy a a čitárne. V spodných čitárňach sa študujú byzantské štúdie, patriskické a stredoveké latinské štúdie, vo vrchných anglická literatúra a história vrátane historických žurnálov a bibliografických zbierok.

V minulosti museli budúci čitatelia Bodlejskej knižnice recitovať formálne vyhlásenie, v ktorom súhlasili s dodržiavaním pravidiel knižnice. Dnes sa tento akt robí podpísaním vyhlásenia; tí, ktorí tak chcú spraviť ústne, však stále môžu.